Staroveká literatúra
Staroveká literatúra vznikla v rokoch 3 000 pred Kr. a vyvíjala sa približne do roku 500. Dôležitým predpokladom pre vznik starovekej literatúry bol vznik písma. Väčšina diel je anonymná a ich témy boli často prebrané, preto sa o starovekej literatúre hovorí často ako o neoriginálnej literatúre. Mnoho pamiatok bolo zachovaných vďaka tradovaniu v ústnej podobe.
Rozdelenie starovekej literatúry
[upraviť | upraviť zdroj]- Orientálna literatúra - roky 3000 pred Kr. až 500:
- Antická literatúra:
- Grécka literatúra - roky 900 pred Kr. až 500
- Rímska literatúra - roky 300 pred Kr. až 500
Orientálna literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Najčastejšie literárne žánre, ktoré sa písali v tomto období boli kázne, báje a eposy.
Sumerská literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Sumerská literatúra sa vyvíjala na území Mezopotámie. Je písaná v sumerskom jazyku klinovým písmom. Vyučení pisári používali na zápis textov hlinené tabuľky. Centrom literatúry bola knižnica v Ninive, ktorá bola najväčšou svojej doby. Zriadil ju asýrsky kráľ Aššurbanipal v 7. storočí pred Kr.
Veľa literárnych textov sa našlo pri archeologických vykopávkach v sumerských mestách, ako sú Ur, Uruk, Nippur, Ninive a boli to najmä mýty o stvorení sveta, zaklínadlá, hymny alebo gnómy. Z neskoršieho obdobia sa dochovalo niekoľko literárnych textov, pričom za najvýznamnejší sa považuje hymnický nápis Gudeus z Lagašu. Za najstaršie dielo je považovaný staroveký hrdinský epos - Epos o Gilgamešovi, ktorý je napísaný na 11 hlinených tabuľkách. Témou eposu je púť uruckého kráľa Gilgameša, syna smrteľníka a bohyne.
Akkadská literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Má veľa spoločných prvkov ako sumerská literatúra, preto bývajú obidve často charakterizované spoločne.
Staroegyptská literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Vznikala na území Starovekého Egypta a bola písaná obrázkovým písmom - hieroglyfmy na papyrusy. Za najvýznamnejšie diela sa pokladajú:
- Kniha mŕtvych
- Texty pyramíd
- Chufuov cyklus poviedok
- Nefertiho proroctvo
- Sinuhetov vlastný životopis
- O sporu kráľa Sekenrea a Apopiho
Hebrejská literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Vznikla a rozvíja sa približne od roku 1 000 pred Kr. Je označovaná ako umenie starých palestínskych Židov. Zachovala sa najmä nepretržitým podávaním z generácie na generáciu.
Hlavnou a aj najstaršou literárnou pamiatkou je Biblia. Je to zbierka svätých kníh židovského a kresťanského náboženstva. Je považovaná za umelecké, náboženské a historické dielo. Historická časť knihy opisuje starý Židovský národ a náboženská hovorí o viere, obradoch, modlitbách. Autorom knihy nie je jeden človek - Biblia má niekoľko autorov.
Popisuje vznik sveta, stvorenie Adama a Evy, vysvetľuje apokalypsu, opisuje život Ježiša Krista, zaznamenáva predpovede o príchode Mesiáša, sú v nej zachytené proroctvá a predpovede. Delí sa na 2 časti: Starý zákon, ktorý bol napísaný pred narodením Ježiša Krista a Nový zákon napísaný po narodení Ježiša Krista. Biblia je najčítanejšie a najprekladanejšie dielo všetkých čias. Ovplyvnila literatúru celého sveta svojou poetikou, metaforickým, alegorickým, tematickým postupom.
Indická literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Rozvíjala sa najmä v rokoch 400 pred Kr. až 400 na území dnešnej Indie. Vznikajú posvätné knihy Védy, ktoré hovorili o ľudskom poznaní a velebili bohov. Je známa eposmi Mahábhárata a Rámájana. Tieto diela ovplyvnili celú literatúru juhovýchodnej Ázie a Číny.
Antická literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]V antickej literatúre sa zdôrazňovali ideály ako úcta k rozumu, úcta k pozemskému životu, úcta k jednotlivcovi. Zdôrazňovala jednotu postáv, bohov a prírody. Podobné prvky nachádzame aj v neskorších literárnych smeroch - Renesancia, Klasicizmus, Realizmus, ktoré tiež stavali do popredia rozum.
Grécka literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Rozvíjala sa v rokoch 300 pred Kr. až 500 a považuje sa za najstaršiu z európskych literatúr. Je to jediná literatúra, ktorá sa vyvíjala samostatne. Vo všetkom smerovala k harmónii a v literatúre bola dôležitá vonkajšia aj vnútorná krása, čo sa označovalo pojmom kalos kagathos (alebo Kalokagatia), čo je ideál človeka - človek je pekný, múdry, dobrý. Častým znakom v dielach bol polyteizmus – bohovia boli všade prítomní, riadili priebeh deja, osudy ľudí.
Delenie Gréckej literatúry:
- archaické obdobie
- antické, klasické obdobie
- helenistické obdobie
- rímske obdobie
Významní grécki spisovatelia
[upraviť | upraviť zdroj]- Ezop - bol to otrok, ktorý sa vykúpil svojou múdrosťou. Považuje sa za zakladateľa bájok.
- Sapfó - poetka, písala najmä ódy o láske, kráse a priateľstve, ľúbostné piesne. Jej najväčším dielom je lyrická oslavná pieseň Óda na Afroditu.
- Anakreón - písal najmä ľúbostné a pijanské piesne, v ktorých oslavuje lásku, víno, priateľstvo, hostiny a neviazaný život.
- Homér - bol to slepý otrok. Jeho veľkými dielami sú Ilias (alebo báseň o Iliade) a Odysea, čo je dobrodružno-fantastický epos.
Grécka dráma
[upraviť | upraviť zdroj]Grécka dráma vznikla v súvislosti s kultovými oslavami boha Dionýza. V predstaveniach vystupoval zbor spevákov (boli odetí do kozích koží a predvádzali piesne sprevádzané tancom) a chór (zbor ľudí, ktorí na oslavách tancoval a spieval, komentoval dej, charakterizoval postavy). Z týchto piesní sa časom vyvinulo divadelné predstavenie – tragédia (tzv. capí spev). Naopak zo žartovných a satirických piesní sa zrodila grécka komédia.
Charakteristika postáv gréckej tragédie: Postavy mali viacero podobných čŕt - všetky boli výrazné a hrdé osobnosti, ktoré sú za svoju pravdu ochotné položiť život. Žijú pre svoje ideály a väčšinou umierajú, lebo sa svojich snov a ideálov nechcú vzdať.
Významní grécki autori drámy
[upraviť | upraviť zdroj]- Aischylos - považuje sa za zakladateľa gréckej tragédie.
- Euripides
- Aristofanes - zameral sa najmä na písanie komédií.
- Sofokles - písal prevažne tragické hry. Jeho najznámejším dielom je Antigona.
Rímska literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Rímska literatúra preberá veľa podnetov z gréckeho písomníctva. Diela sa písali v latinčine. V próze sa rozvíjalo rečníctvo, filozofia a história.
Významní rímski spisovatelia
[upraviť | upraviť zdroj]- Marcus Tullius Cicero - významný rečník
- Gaius Julius Caesar - politik, vojvodca a spisovateľ, Zápisky o vojne v Galii
- Titus Lucretius Carus - filozof
- Publius Vergílius Maro - Aeneas, Pastierske spevy (Bukolika), Roľnícke spevy (Georgika)
- Qiuntus Horatius Flaccus - najväčší rímsky básnik (103 básni), Satiry
- Publius Ovidius Naso - Umenie milovať, Premeny (Metamorfózy) - 250 báji a povesti